Jurkovo Královstvo
Moje viac a menej oblubene knizky

Zbierka kritickych zivotopisov. O ludoch ktori sa tvarili ako duchovny vodcovia - intelektualy, poucovali, ale zili uplne inac. Rousseau, jeho kniha o vychove deti vs. jeho vlastne dieta v sirotinci. Marxova posadnutost pravami robotnikov a jeho ignorovanie nazorov robotnikov a reality. Jeho teorie predpovedali coraz vecsie vykoristovanie, v skutocnosti sa situacia robotnikov pocas jeho zivota zlepsovala. Sartre a jeho zivot so zakladatelkou feminizmu, ktory bol opakom teorii jeho aj jej. Ide o zivotopisy, kontretne:

Rousseau, Shelley, Marx, Ibsen, Tolstoj, Hemingway, Russel, Brecht, Sartre, Wilson, Gollancz, Hellmanova, Connoly, Mailer, Baldwin, Tynan.

   Udalosti rokov 1815-1830 prepletene so zivotmi vynalezcov (napr. Babbage, Telford, Stephenson), politikov (Wellington, Castlereagh, Jackson), basnikov (Wordsworh, Byron), maliarov (Turner), skladatelov (Beethoven, Rossini), filozofmi (Hegel, Saint Simon) a vela dalsimi. Nastup ameriky, anglicko ako namorna velmoc a svetovy policajt, francuzko po Napoleonovi, hrozy v zaostalom rusku, iracionalna pycha zaostalych cinanov a  japoncov, zaostale azijske a africke kralovstva ktore si pri svojom dobivani neuvedomili ze susedia so svetovou velmocou 
   Napr. britania v indii, barmskemu kralovi sa zo zaciatku podarilo dobijat niektore  britske drzavy, z chabeho odporu britov, ktore sa chceli vyhnut zbytocnej vojne, si urobil chybny obraz o ich sile, ked uz to zaslo pridaleko briti vyhlasili Barme vojnu. Vojnu vyhrali britske parniky, ktore chvilu nahanali barmsky cln proti prudu rieky, po par hodinach sa barmsky veslari unavili a ti co nezomreli od vycerpania boli radi, ze uz je koniec. Parniky potom ostrelovali dediny na pobrezi. Po vzdani sa barmskeho hlavneho vojska, podpisala Britania s Barmou dohodu, ze Barmu neobsadia a ona sa zato stiahne z dobitych uzemi. V Barme ale ani potom nepochopili situaciu a ich militantnost neskor viedla Britov proti svojej voli k celkovej anexii Barmy)
   Opium malo v anglicku doma mnozstvo ludi. Pouzivalo sa na tisenie bolesti, pri problemoch so spankom, na zlepsenie nalady, davalo sa dokonca aj neposlusnym detom (v rusku sa na to pouzivala vodka :-), zevraj skoro na kazdom obchode bol napis - "Vytazok pre deti - iba za jednu pencu". Opium bolo vtedy v podstate jedinym, alebo jednym zmala ucinnych liekov. Laudanum (opium v tekutej podobe) sa bralo v podstate na vsetko, bez predpisu od lekarov - aj tak vecsina ludi nemala na to aby zavolala lekara. Opium brali Byron, Shelley, Keats, Walter Scott, Celeridge, Dickens, kral (ten ho pouzival ako liek na vytriezvenie z opice :-) Zavislost sprevadzala "intelektualna apatia, pocit neschopnosti, slabosti, vycitky svedomia, sebevrazedne sklony, hroza a obavy z nahlej smrti, nocny mori a halucinacie". Opium sa pestovalo hlavne v turecku a indii (je zaujimave, ze aj ked indovia zili v biede, zavislost na opiu tam bola mala). Na zaciatku 19. storocia sa opium velmi rozsirilo v Cine. Cina aj poziadala britsku vyhodoindicku spolocnost o zastavenie dovazania opia - briti im vyhoveli, ale skorumpovanostou cinnskych uradnikov dalej prekvital  cierny dovoz opia.
   Johnson popisuje kopec dalsich veci: nastup moci tlace a ako zacala mavat s politikmi, vychovu deti, zavadzanie povinnej skolskej dochadzky (niektore deti neznasali skolu, lebo si tam nemohli zobrat svoje domace zvierata), zmenu stolovania od spolocneho stola a vela chodov po system, ze kazdy ma svoj tanier. 
   Zaujimave je aj to ako v britanii zrusili otroctvo. Vela ludi povazuje za fakt, ze velmoci sa spravaju iba k svojmu prospechu a vobec im nejde o moralku. Nanajvys mozno svoje ciny do nej zabaluju aby to lepsie vyzeralo (vid teraz kosovo a iracianalny nazor niektorych ludi o 'imperialistickej' amerike) Vynatok z knihy (raz som to prepisoval do mailu v diskusii s dvoma kamaratmi):

Odvtedy co zalozili stat okolo Moskvy zacali vybijat kmene naokolo a rychlo sa rozsirovat (v niecom podobne ako americania). Chudaci maju podu ktora je skoro stale zamrznuta a este k tomu kazdy 3 rok nebola poriadna uroda. Kedze car chcel do kasy poplatky za "chranene" dobite uzemia, dobijalo sa stale viac (o nejakych reparaciach "indianom" nemoze byt reci), Johnson popisuje klasicku situaciu:

Ceceni rusom ukradli kone. Rusi nehladali kto to bol, ukazali na mape nejaku Cecensku dedinu, obklucilu ju rusky vojaci, kedze ceceni nemali cas evakuovat svoje deti a zeny tak ich radsej sami pozabijali potom nastalo vrazdenie od domu k domu, kedze rusom sa ich nepodarilo dobit, zaloha kozakov zosadla z koni a dobila zvysok. V rusku bola vojenska sluzba 25 rokov, ked sa niekto dozil konca mohol ist zobrat, lebo nemal nic. Od zaciatku chudaci rusi postupovali stale nove experimenty. Ich "osvieteny" Alexander I, ktoreho otec bol sialeny, urobil experiment, vytvoril polovojenske ostrovceky z rolnikov a vojakov (z tych mali byt tiez rolnici) medziktorymi bol zakaz chodit, kto raz vkrocil nesmel vyst (okrem inspektorov). Vsade mal vladnut poriadok a cistota, koncilo to tym, ze dlazky v nemocnici boli ciste ale ludia chodili radsej oknom aby ich nezaspinili (keby nahodou prisla kontrola). Ostrovceky mali byt financne samostatne. Cele to skrachovalo. Neskor sa z despocie prehupli do komunizmu.

Dalej utoci na odbory, priemyselna revolucia bola preto taka rychla lebo odbory neboli take silne. Celkovo je podla neho skoda, ze vlady im priznali taku vahu a akokeby prednost pred zakonom. Popisuje ze myslienka vtedajsej inteligencie - strednej vrstvy - bolo povzniest robotnikov na ich uroven, ale kvoli tomu, ze robotnici cez odbory silou vydierali ostatnych sa podaril pravy opak. Miesto toho aby sa vyzdvihli robotnici, klesla stredna vrstva - ked videli lekary, ucitelia atd. ze na ich ukor svinskymi metodami vydieraju vladu robotnici - a su uspesny - uchylili sa pod odbory aj oni - co by bolo este pred casom pod ich uroven.

Posledny bod uz je trochu nadneseny, kazdopadne tie body su myslim dolezite - ako sme to na Slovensku mohli pocitit.

Autobiografia. Prva kapitola sa vola "Zazracne dieta ?". Kniha sa nesie cela upne otvorene v takom duchu. Asimov tvrdi, ze nie je domyslavy a ze naozaj je genialny. Je neuveritelne, ze sa kniha napriek tomu dobre cita :-) Je to aj preto, ze to pisal tesne pred smrtou a aj ine veci popisuje otvorene. Medziiným hovori aj o svojich kolegoch Heinleinovi (z jeho knih som o nom nadobudol podobny negativny pocit ako o nom hovori Asimov), Clarkovi, Campbellovi.

Popperom vybraté prednásky.
Myslienky: kritický realizmus, liberalizmus, tolerancia, nie je "elita", dejiny filozofie-Sokrates, Platon, Kant...; optimizmus-nasa doba je najlepsia. Co to je demokracia- nie ako sa pytal Platon: "Kto ma vládnut?" ale skor "ako eliminovat zneuzívanie moci, aj moci vecsiny;  neospevuje lud; v demokracii nevládne vecsina.

Je to pokracovanie knizky Hladanie lepsieho sveta. Su tam prednasky o filozofii duse, troch svetov a politike. Popper kritizuje historicismus (predurcenie v dejinach), konkretne napr. marxovu teoriu ktoru Marx vydaval za nieco ako prirodny zakon:

Kapital sa bude casom sustredit coraz v mensej skupine ludi (podnikov a ich majitelov), lebo vecsie podniky budu stale vecsie, tym bude vecsia skupina ludi chudobniet - zaroven to budu ti ludia, ktori naozaj nieco robia. Takyto stav bude moct byt iba dovtedy dokym si to tito -proletariat- neuvedomi. Ak si sam seba uvedomi a zisti ze mu staci prestat pracovat aby nastolil socialnu revoluciu - socialna revolucia nastane a bude uz iba jedna trieda ludi - pracujuci. Toto sa musi stat. Ludia mozu iba pozdrzat tuto revoluciu tym ze sa jej budu stavat do cesy, tym iba zvysia utrpenie pocas revolucie. Preto ich treba odstranit, lebo iba oddialaju nevyhnutne.

Popper varuje pred takymito prorockymi teoriami. Teoria je sice intelektualne pritazliva, pritom ale uplne pomylena. 

Kto zacal 2. svetovu vojnu ?

Rusy zbrojili, chystali sa na ofenzivnu vojnu mali milion vysadkarov (nepouzitelnych v obrane), vyrabali vo velkom tanky A-20 pouzitelne iba na dialniciach, ktore boli v tom case iba v nemecku. Armady na hraniciach. Odstranenie Stalinovej linie. Odminovanie. Presny opak ako priprava obrany pred nemcami.

Su tam tri kratke uvahy: Obcianska neposlusnost, Obhajoba Johna Browna, Zivot bez principu.

Thoreau bol anarchisticky idealista (neskor isiel zit do lesa), ktoreho myslienka, ze clovek nema povinnost dodrziavat nespravodlive zakony je dobra, on to ale taha dost silne do extremu. Napr. pri objahobe Browna (vraha, co ale Thoreau nevedel, obhajoval ho za to ze vyhodil do povetria sklad municie aby vyvolal povstanie otrokov). Jeho myslienka: ludia su mrtvi, ked neziju ako ludia (su prisposobivy, ziju podla scenara inych). S takymito ludmi uvazuje ako s mrtvymi "Ci moze mrtvy clovek umriet ... nie vsak nikdy nezil", co je silna demagogia ktora nebere do uvahy rozdiel, ze naozaj mrtvy ludia uz neozivnu, ale dusevne "mrtvy" ludia ozivnut mozu. Na vladu je tiez dost nespravodlivy. Napriek tomu vela z jeho myslienok je ak nie dobrych tak aspon zaujimavych. 

Autobiografia v ktorej Gandhi nezamlcuje aj take veci, z ktorych mam pocit, ze v zivote mu naozaj islo hlavne o pravdu. Naujprimnejsi zivotopis aky som cital.

Autobiografia. Feynman bol fyzik, dostal nobelovu cenu, zistil pricinu vybuchu Chalangeru atd. Kazdopadne kniha nie je o fyzike. Zastava rozum ako mohol za zivot stihnut tolko zabavnych prihod. Absolutna pecka.

Uz nie tak zabavna knizka. Spomineky na jeho prvu zenu s ktorou sa ozenil uz ked vedel ze ma tuberkulozu. Dalsia cast o jeho cinnosti v komisii na objasnenie vybuchu Chalangera - predklada tam myslienku co si uvedomil az neskor, ze mozno pricinu ani tak neobjavil on, ale skor bol k nej vedome privedeny inym clenom komisie, lebo jemu o tym ktorych zastupoval vyhovovalo aby na to prisiel prave Feynman.

Tri prednasky. Tak filozoficko nabozenske. Hned na zaciatku Feynman hovori, ze to nebude uplne jeho odbor a ma pravdu. Nie je to nic moc.

Watson objavil strukturu DNA. Ked to s Cricom objavili mal 25 rokov. Co sa tyka kolegov, nedava si servitky. Hovori ze mu spolu s Cricom islo z velkej miery o nobelovu cenu. Ako hovori, vtedy uz vedeli, ze to niekto v kratkej dobe vynajde - islo o to aby ich niekto nepredbehol. Okolim boli povazovany dost za outsiderov (aj to ich hnalo dalej), raz aj vyhlasili ze na to prisli ale ludia co sa vyznali ich okamzite zotreli, ze to je zjavne zle (aj bolo). Isty cas kvoli tomu mali problemi a mali nakazane robit na inych veciach. Preto bolo vela ludi prekvapenych ked na to (na druhykrat) prisli prave oni.

Zhovadovaci zivotopis. Citaty z jeho sukromnej korespondencie. Dohady o jeho nepriznanych detoch a jeho postupnej zmene vo vztahu k prvej zene, ukazovanych prave na jeho listoch. Hnusna kniha (napriek tomu miestami zaujimava).

Slovensko v rokoch 1990-1992 
Zbeznejsie 1989-1996

Hovori o Dubcekovi, Havlovi, Papezovi, Gonzovi, a veciach okolo. Je zaujimave s kolko ludmi sa ako predseda SNR stretol a aku malo vtedy Ceskoslovensko prestiz.

Dejiny cirkvy na Slovensku za komunismu. 

Zazitky toho pana z jeho pobytu vo vazbe StB (3 roky) a potom 10 rokov v baniach za "protistatnu" cinnost. Autor je lekar, takze chapal co nanho skusali. Spisane zazitky si autor ulozil este za komunizmu u mojho deda.

Tomasove evanjelium a este nejake iny apokryfne evanjelia. S autorovymi poznamkami. Autor je militantny dement.

Otazky a papezove odpovede.

Listy uz davnym ludom.

Euthyfron: Dialog s nabozenskym vodcom. Ide o to, co je zbozne. Ukazuje, ze zbozne, je nieco nezavisle od bohov. Ze zbozne je to, co je pravdive.

Zhrnutie filozofie v 6 dieloch o Platonovi, Dekartovi, Humovi, Hegelovi, Marxovi a Sartrem. Na zaciatku sa mi to moc nechcelo citat, lebo Platon, Descartes su dost stari a proti Hegelovi a Marxovi dost utocil Popper, proti Sartrovi zase Johnson. Je to velmi dobre napisana kniha kde autor vsuvkami objasnuje filozofiu aj inych filozofov (Kant, Wittgestein. Asi aj preto lebo to bolo upravene z tv serialu je to kniha v podstate bez hluchych miest velmi umiernena, kriticka, na konci su semtam otazky ktore ta ktora filozofia nezodpoveda, alebo kde si protireci. Sem tam su aj vsuvky ktore keby sa vynechali v prospech obrazu "genialneho" filozofa by dost skreslili obraz (o sartrovi ako o marxistovi, atd). Mam z tej knihy dobry dojem aj preto, lebo nielen sa dobre cita ale aj ked som si sem tam myslel, aka je ta (napr.) hegelovska/marxova/sartrova filozofia zvasty pre to alebo ono, autor na to vela razi poukazal sam. Ukazal aj nedostatky logickeho pozitivizmu v co som ani nedufal. Zaujimave je pozadie platonovej obrany sokratovej, kde pozadie bolo sokratovo brojenie proti vtedajsej (zkorumpovanej) demokracii. Platon/Sokrates racionalisti, s tym ze Sokrates zastaval - clovek nekona zlo nikdy naschval, vzdy z nevedomosti. Zlodej ktory kradne si mysli ze mu ta kradez nieco dobre prinesie, co sa myli... Platon uz doplna ze clovek nie je len racionalny tvor ale ma aj emocie ktore musi rozum krotit. Descartes vysiel zo skepticizmu s tym ze jedine co je iste je ze som, lebo keby som sa mylil tak by som tiez bol, lebo nieco sa muselo mylit. Zaviedol teda mysliacu substanciu. Aby odovodnil materialnu substanciu dokazal, ze boh musi existovat, lebo je dokonaly a dokonale musi existovat, inak by nebolo dokonale / nemalo by atribut existencie ktory je pozitivny, s tym ze ludska mysel nemoze zrodit nieco lepsie ako ona sama - Boh existuje, cez neho dokaze existenciu materialna (uz presne neviem ako). Proti nemu empiricista Hume zrusi "myslim teda som", skepticizmus si ale zachova a to co chcel Descartes vybudovat, Hume znici a hovori ze jedine co je su vnemy vsetko ostatne su iluzie. Hocico co nie je pozorovatelne nie je. Veda, zakony su iluzia, lebo zakon napr. kauzalny sa neda pozorovat, pozorovat sa da iba nieco co sa opakuje to ale nie je kauzalny zakon. Kant o sto rokov ukazal (tak ako Popper), ze nieco musi predchadzat pozorovaniu, nazve to kategoriami mysle, s tym ze tieto kategorie triedia pozorovane fakty. Napr. kauzalny princip je jednou z kategorii, teda zakony fyziky existuju ale nie su zakonami vonkajsieho sveta ale zakonami nasej mysle (urcenymi napr. kategoriou kauzalneho principu - principu ktory sa mysel snazi vnutit okolitemu svetu). Hegel uz je romanticky idealistat, jeho princip teza, antiteza, synteza je podla mna blbost lebo je uplne prazdna. Zaviedol historicismus, doveryhodne ho nepodlozil, zaroven neagresivne hovoril ze tento historicismus plati len pre minulost a nepomoze nam predpovedat minulost. Hovoril ze clovek nie je individuum, individuum cez ktore sa ukazuju "vlastnosti absolutna smerujuceho k slobode (?)" su staty a nie ludia, moralka ludi teda je moralna vtedy ak je rovnaka ako moralka ktoru urcuje stat v ktorom tito ludia ziju. Marx (mlady bol radikalny Hegelian) hovoril ze Hegel plati ale buducnost sa da historicismom predpovedat, ze buducnost smeruje k neodvratitelnej svetovej revolucii proletariatu - ten nieco robi (podla marxa sefovia nerobia nic iba komanduju, co podla nie je ziadna praca), ide o to ze ideologie - filozofie su vzdycki filozofiami vladnucej triedy na ovladnutie ludi pod. Historia je javiskom ekonomickych modelov. Marxa zo vsade vyhostovali az skoncil v chudobe so zenou v anglicku, od hladu / nemali zdrav. starost. mu zomreli tri deti. Celkovo jeho filozofia posobi priserne absurdnym dojmom. Napriklad podla marxa je delba prace - specializacia, najvecsim zlom, lebo nuti ludi robit cely zivot to iste, odcudzuje ich to od svojej prace atd (ako som neskor zistil, hned prva kapitole v Smithovej knihe o Bohatsve narodov je cela o delbe prace a ake ma delba prace neuveritelne vyhody, Smith to rozumne ukazuje na vela praktickych prikladoch (z roku 1776)). V komunizme bude moct kazdy robit co chce, rano bude programovat, na obed murovat a vecer si odskoci na chirurgicku operaciu, lebo ma prave na nu chut. Marx nikdy nepovedal ako si ten komunizmus vlastne predstavuje, cely cas hovoril o revolucii a o naslednom diktate proletariatu (co este nebude ten vytuzeny komunizmus), ale postupne sa ku komunizmu dojde, preco, tazko povedat. Marxova tragedia je v tom, ze cely neskorsii zivot sa podmienky proletariatu zlepsovali a robotnicke strajky kvoli podmienkam v tom case v podstate vymizli, nebol na ne dovod.
Sartrova filozofia je uplny nezmysel (o existencionalizme to aj on sam neskor povedal, vtedy sa priklonil k marxizmu), takze je o tom zbytocne pisat, mozno iba ako odstrasujuci priklad.

Vyber clankov ako vysli v domine. Podarilo sa mu naist pekne paralely v na prvy pohlad nesuvisiacich veciach. Clanky su kultivovane a obsazne (prave tym, ze Sebej zacina vacsinou zaujimavymi vecami z historie/psychologie a neskor ich spaja s aktualnymi udalostami)

Lorenz dostal nobelovu cenu za jeho objavy v spravani sa zvierat. Bol to Popperov kamarat. Z casti moralne-ekologicka kniha. Trochu zmetena, ale hlavne priklady spravania zvierat (a niektore zdovodnenia) su velmi dobre.

Napr. preco sa nam zdomacnovanie - ktore sa tyka aj cloveka (a zevraj aj kedysi
medveda jaskynneho, lebo nanho nikto nemal) zda vulgarne, sproste v porovnani
s divokymi formami. Napr. namluvy husi divokej vs. domacej. Niekedy je to naopak ako u holubov chovanych na rychlost, pripadne konov. Dalej zdovodnuje, ze vyvoj evolucie nie je riadeny ani predurceny, co ukazuje na slepych ulickach evolucie (korytnacky s viacnasobne prekrytym pancierom).

Tato kniha nie je pisana v style kniziek o ufo, alebo astrologickych blabolov ako si vela ludi mysli.

Su to hlavne vypovede ludi ktori opisuju co si pametaju po svojej klinickej smrti, bez nejakych "usmernovacich" autorovych komentarov. Na zaver su zhrnute mozne priciny (aj fyziologicke) tychto zazitkov, podobnost (a rozdiely) tychto zazitkov s ucinkami niektorych drog. To co hovoria ludia v knihe o zmysle zivota je sympaticke.

Sedem popularno vedeckych prednasok. Pise o vztahu matiky a fyziky, zakonoch zachovania, symetriach o entropii a o jeho nazore na vyvoj fyziky. Predpoklada, ze obrovske tempo objavov prirodnych zakonov nemoze pokracovat, coraz dalej budu experimenty na zistenie nejakych mizivych nezrovnalosti coraz drahsie a viac zriedkavejsie, vyvoj predpoklada v prepojovani roznych urovni fyzikalne zakony-biologia, biologia-spravanie atd. Feynman ma velmi odlahceny styl pisania od vsetkych nabubrelosti niektorych inych popularno vedeckych knih. Napr. pise: Co je za tym, ze sa nieco rovnomerne pohybuje a nezastavi ? V stredoveku si mysleli, ze planety tlacia anjeli. [...] Dovod preco sa planety a ostatne telesa samy od seba pohybuju rovnomerne priamociaro nie je znamy. Povod principu zotrvacnosti nebol najdeny. Dalej hovori, ze Heisenbergov zakon neurcitosti sa niekedy vyklada tak, ze v teorii sa nemaju pouzivat veci ktore sa nedaju pozorovat - hovori ze je to nezmysel, teoria moze pracovat s hocicym ak nakoniec z nej vylezie nieco, co sa da porovnat s experimentom (Maxwellove kladky a lana, kvoli ktorym mnohy odmietali jeho teoriu). Hovori, ze dve psychologicky rozdielne teorie aj ked matematicky ekvivalentne mozu byt rozdielne pri objavovani novych zakonov. Jedna teoria sa da modifikovat lahko ale filozofia druhej moze modifikaciu robit skoro nemoznou, jedna moze pomoct niekomu prist na nieco nove a druha nie. Preto podla Feynmana dobry fyzik pozna viac fyzik (spocital to na 6-7). V knihe su aj perly: Dalsim problemem je vyznam castecnych symetrii. Tyto symetrie - treba tvrzeni, ze protony a neutrony jsou az na elektrinu temer stejne, nebo fakt, ze zrcadlovy obraz sveta je se svym vzorem dokonale identicky s vyjimkou jednoho druhu reakci - jsou velmi otravne. Neco je symetricke, ale ne zcela. Existuji dve myslenkove skoly. Podle prvni je vse jednoduche: veci jsou sice symetricke, ale existuje jista komplikace, ktera to pokazi. Druha myslenkova skola, ktera ma pouze jednoho predstavitele, a to mne, rika, ze komplikovana vec se muze zjednodusit pouze dalsimi komplikacemi. Pokusim sa to vysvetlit...

Tusim 3 casti. Prva o mozgu, redukcionisticka, pluginy. Napr. plugin na chapanie 4rozmerneho priestoru. Nahradzanie ludi - preco nie. Ze to ze by mozog bol niekde inde a ovladal by na dialku robota sa ludom zda divne a pritom to tak funguje uz aj teraz - mozog je spojeny so zviskom len par dratmi, jediny rozdiel je, ze chodi s nim. Druha je o hudbe, rozhovor s Ottom Laskom. Ma napad, ze hudba je mozno ako pribeh, ze autor na zaciatku urobi nejaku temu z chybami a skladba je najdenie cesty na jej opravenie. Sam priznava, ze sa zatial nevie preco je jednoducha melodia pekna. Spomina tam aj gramatiky na generovanie hudby. Hladal som ich na internete a nasiel som iba teoriu. Treti clanok uz neviem o com bol.

Celou knihou sa tiahne vysvetlovanie Godelovej vety a jej dosledkov. S tym ze autor ukazuje analogie u Eschera (maliar napr. znamych schodov ktore idu do kolecka stale dohora)- seba referencie v jeho obrazoch a "strange loops" a "tangled hierarchies". Nieco podobne ukazuje aj u Bacha (do nekonecna stupajuci kanon). Dialogy pred kazdou kapitolou su tiez dost napadite.
 

Kniha o evolucii. Preco su stromy vysoke (pritom ma ale napada, preco rastu do vysky aj kaktusy - tam tie argumenty ako u stromov neplatia :-), osa ktora paralyzuje obet aby ju jej larvy mohli zrat zaziva, tanec vciel, ryba ktora meni pohlavie, vcelia kralovna ktora urcuje pohlavie potomkov, zistovanie evolucneho stromu podla mutacii v genoch, mitochodrialna dna. Ze svet nie je navrhnuty efektivne ale jednotlive zivocichy/rastliny sa "zlepsuju". Evolucia oka, o evolucii veci, ktore sa na prvy pohlad zdaju ze museli vzniknut naraz, lebo by inak boli nefunkcne...

Dobre detske knizky:

Pipi dlha pancucha
Karl May
Verne
Twain: Tom a Huck
Traja Musketieri
Rychle sipy
Sherlock Holmes
Janko Burka